Názov kryonika odkazuje na nesprávnu predstavu. Väčšine ľudí sa pri ňom vybaví zamrznuté telo, tvrdé ako kus mäsa v mrazničke. Skutočný cieľ je však iný, opatrnejší a v istom zmysle takmer paradoxný: konzervácia bez zamrznutia. Umožňuje ju postup nazývaný vitrifikácia. Stručne vysvetlíme, čo táto metóda je, čo dokáže a rovnako dôležité, čo nedokáže.
Ako sa telo dostane do sklovitého stavu
Vitrifikácia je proces, pri ktorom kvapalina prejde do tuhého stavu bez tvorby kryštálov. Slovo pochádza z latinského vitrum, sklo, a práve sklo je tou správnou predstavou. Väčšina kvapalín pri chladení kryštalizuje. Pri vhodnom postupe a použití vhodných látok kvapaliny postupne hustnú, až vytvoria tuhú neusporiadanú látku. Kryštály sa nevytvoria. Molekuly zostávajú takmer presne v tom usporiadaní, aké mali v kvapalnom stave, len sa už nepohybujú.
Pri kryokonzervácii môže byť tento rozdiel rozhodujúci pre zachovanie štruktúry mozgu. Voda v bunkách tela sa z veľkej časti nahrádza kryoprotektívnymi látkami a tkanivo sa ochladzuje pod teplotu skelného prechodu, približne -120 °C až -135 °C, kde stuhne. Výsledkom nie je zamrznuté telo, ale tkanivo v sklovitom stave, v ktorom sa rozklad prakticky zastavuje.
Čo vitrifikácia dokáže
Pri správnom vykonaní má vitrifikácia štyri hlavné účinky:
- Zabraňuje vzniku ľadových kryštálov, takže k mechanickému rozrušeniu tkaniva, ako pri zamrznutí, nedochádza.
- Zachováva bunkovú stavbu a štruktúru tkaniva, najmä nervové spojenia v mozgu.
- Spomaľuje takmer všetky chemické a biologické reakcie na minimum, a tým výrazne obmedzuje rozklad.
- Zachováva informačný vzor tkaniva, teda štruktúru, ktorá môže niesť podstatné znaky identity človeka, v stave, ktorý by budúce technológie mohli raz analyzovať, opraviť a obnoviť.
Práve posledný bod vysvetľuje zmysel biostázy, ktorou je zachovanie štruktúry, a teda aj človeka, aj cez priepasť, ktorú súčasná technológia nevie preklenúť.
Čo vitrifikácia nedokáže
Tu je čestnosť dôležitejšia než nadšenie. Vitrifikácia neobnovuje život. Nezvráti starnutie ani nevylieči chorobu, ktorá spôsobila smrť. Sama osebe nezaručuje, že niekto bude v budúcnosti oživený. Dokáže však zachovať telesnú štruktúru natoľko dobre, aby možnosť budúceho oživenia zostala otvorená, na rozdiel od pochovania alebo spopolnenia. Ide o postup, ktorý môže budúcim technológiám poskytnúť zachovaný biologický podklad, no oživenie dnes možné nie je a nemusí byť možné ani v budúcnosti.oživenie momentálne nie je možné.
Od kvality tohto kroku vo veľkej miere závisí, čo bude možné neskôr. Ak by poškodenie spôsobené zamrznutím zničilo štruktúru mozgu už v prvých hodinách, žiadna budúca medicína by nedokázala obnoviť to, čo sa stratilo, pretože samotná informácia by už neexistovala. Vitrifikácia môže rozhodnúť o tom, či sa zachová biologická štruktúra, alebo zostane len vážne poškodené tkanivo. Preto je vitrifikácia kľúčovou súčasťou toho, ako v skutočnosti prebieha moderná kryokonzervácia.
Kedy je fixácia lepšou možnosťou
Úspešná vitrifikácia vyžaduje, aby sa kryoprotektívna látka rovnomerne dostala do celého tkaniva. To závisí od dostatočne zachovaného krvného obehu. Pri závažnom ischemickom poškodení už krvný obeh nemusí zabezpečiť rovnomernú perfúziu, takže sa ľad môže vytvoriť práve v najcitlivejších oblastiach. Pre tieto prípady existuje druhá metóda: aldehydom stabilizovaná kryokonzervácia, skrátene ASC.
ASC sa začína perfúziou mozgu glutaraldehydom, fixačnou látkou, ktorá vytvára pevné priečne väzby medzi bielkovinami. Rozklad sa zastaví okamžite a štruktúra sa zafixuje ešte pred začiatkom chladenia. Po stabilizácii tkaniva sa koncentrácia kryoprotektívnej látky postupne zvyšuje na približne 65 % etylénglykolu a mozog sa vitrifikuje pri teplote okolo -135 °C na dlhodobé uchovanie.
Dôkazy o zachovaní štruktúry sú v tomto prípade pomerne presvedčivé. Metóda ASC zachovala synaptické spojenia v celom mozgu prasaťa natoľko dobre, že získala cenu Brain Preservation Foundation za veľké cicavce. Výsledok overila 3D elektrónová mikroskopia po opätovnom zohriatí.
Táto metóda má aj zásadnú nevýhodu, ktorú treba uviesť otvorene. Fixáciu dnes nedokáže zvrátiť žiadna predstaviteľná technológia. Glutaraldehyd môže zachovať konektóm s mimoriadnou mierou detailu, zároveň však natrvalo chemicky prepája bielkoviny, čím znemožňuje biologické obnovenie funkcie tkaniva. ASC zachováva štruktúrny vzor, no neumožňuje obnoviť pôvodné biologické fungovanie tkaniva. Otvára tak aj filozofickú otázku kontinuity osoby v hmotnej podobe.
Preto to nie je štandardná voľba. Ak je perfúzia dostatočná, vitrifikácia ponecháva väčšiu možnosť budúcej biologickej obnovy aj zachovania štruktúry. K metóde ASC sa pristupuje vtedy, keď by alternatívou bola úplná strata štruktúry.
Skrátka: cieľom modernej kryokonzervácie je tkanivo vitrifikovať, nie zamraziť. Kryoprotektívne látky obmedzujú tvorbu ľadu, aby biologická štruktúra prešla do stabilného sklovitého stavu.
Preskúmajte tento praktický nástroj
Použite interaktívny nástroj na preskúmanie otázky v tomto článku.
Načítava sa interaktívny nástroj…
Ďalšie čítanie